Aktuálne úskalia a riziká vo výrobe kvalitnej kukuričnej siláže
Priebeh tohtoročnej sezóny vo výrobe konzervovaných objemových krmív je značne netypický, ba až extrémny. V roku 2007 boli porasty krmovín sužované suchom, tohto roku je problémom nadbytok vody. Výdatné zrážky a ich dlhodobý výskyt nepoznačili len vývoj porastov viacročných krmovín, ale samozrejme, ovplyvnili a ovplyvňujú aj vývoj porastov kukuríc (obrázok č. 1), určených či už na siláž alebo na produkciu zrna. Mnohé porasty dokázali zregenerovať, avšak mnohé ostali nezvratne ovplyvnené, či poškodené. Hrozba nedostatku konzervovaných objemových krmív počas nasledujúcej zimy je aktuálna na mnohých miestach. Táto situácia vyžaduje ešte precíznejší a premyslenejší prístup nielen k vlastnému zberu a konzervácii silážnej kukurice, ale aj k jeho príprave.
Živinové zloženie
Mnohé porasty silážnej kukurice boli doslovne vyplavené a tak pestovatelia v mnohých prípadoch boli nútení pristúpiť k novému výsevu porastov. Aj v prípade ideálneho vývoja takýchto porastov však hrozí riziko, že ich vegetačná doba nebude dostatočne dlhá a že zber sa neuskutoční v optimálnej vegetačnej fáze. V tejto súvislosti je dôležité pamätať na to, že pokiaľ rastlina kukurice rastie do výšky, steny jej stebla sú relatívne málo lignifikované (Jung a Casler, 2006; tabuľka č. 1). Po dosiahnutí konečnej výšky rastliny dochádza k spevňovaniu steny stebla a k hrubnutiu cievnych zväzkov. Toto úzko súvisí s postupným poklesom stráviteľnosti neutrálne detergentnej vlákniny (NDV), hlavne dolných internódií stebla, ale tieto zmeny, aj keď menej intenzívne, prebiehajú aj v ostatných častiach rastliny. Klesá chuťnosť a chuťová atraktívnosť nielen týchto častí (drevité, tvrdé a často súčasne aj ostré častice v porezanej hmote), ale aj celková energetická hodnota a produkčná účinnosť kukuričnej siláže. Výnos sušiny z jednotky plochy kulminuje vo fáze mliečnej až mliečno-voskovej zrelosti (schéma č. 1). Odhadnúť optimálnu fázu pre zber nie je jednoduché a ľahké, aj keď sa to takým z hľadiska rutiny a praktických skúseností veľmi často zdá. Pohľad na výsledky zo sledovaní vegetačného vývoja zelenej kukurice na Slovensku v roku 2008 (graf č. 1) to jednoznačne potvrdzujú. Ak sledujeme vegetačný vývoj kukuríc z hľadiska hodnotenia denných priemerov (graf č.1a), vývoj koncentrácie jednotlivých živín a stráviteľnosť NDV korelujú s vegetačnou dobou. Pri pohľade na trendy odvodené zo všetkých hodnôt (graf č.1b), sú podobné trendom z denných priemerov, avšak variačné rozpätia jednotlivých parametrov sú veľmi veľké.
Pre výrobnú prax to znamená, že odhadovanie živinového zloženie zelenej kukurice na základe nepriamych ukazovateľov (dĺžka vegetačného obdobia, porovnanie s inými porastami a pod.) nie je presné a môže znamenať významné zníženie energetickej hodnoty, ale aj chuťovej atraktívnosti vyrobených kukuričných siláží. Vzhľadom k riziku nedostatku objemových krmovín z tohtoročnej silážnej sezóny a tiež vzhľadom k tomu, že veľká časť prvých a druhých kosieb viacročných krmovín je prestárnutá a má nízku stráviteľnosť, každé jedno kilo stráviteľných živín bude výrazne ovplyvňovať efektívnosť produkcie mlieka. V mnohých prípadoch bude kukuričná siláž počas nasledujúceho zimného obdobia nosným objemovým krmivom. Musíme urobiť všetko pre to, aby stráviteľnosť bunkových stien kukuričnej siláže bola čo najvyššia. To je cesta k maximalizáci energetickej hodnoty so súčasnou maximalizáciou objemových charakteristík siláže. Spoliehanie sa na to, že necháme silážne kukurice dozrieť do vyšších vegetačných štádií a prípadné použitie kosby s vyšším strniskom nie sú vhodnými stratégiami, pretože stúpajúca koncentrácia škrobu bude limitovať celkovú dávku kukuričnej siláže z hľadiska acidóznych rizík a menej stráviteľná NDV bude limitovať jednak kapacitu príjmu sušiny, ale tiež znižovať celkovú energetickú hodnotu.
V súčasnosti najvhodnejšou a najpresnejšou metódou na čo najpresnejšie naplánovanie stratégie pre zber a dosiahnutie čo najvyššieho výnosu energie v silážovanej kukurici z jednotky plochy je silážny monitoring vývoja porastov. Tento pozostáva z odberu 10 priemerných a reprezentatívnych rastlín na stanovenie obsahu sušiny, koncentrácií N-látok, škrobu,NDV a tiež stráviteľnosti NDV z každej parcely (hybridu) vo fáze tesne pred resp. vo fáze mliečnej zrelosti. V prípade nejasností a nejednoznačnosti je vhodné tento krok zopakovať o 5-7 dní, čím získame už dostatočný prehľad o trendoch vo vývoji porastov. Na základe výsledkov a predpokladaného vývoja porastov je možné takto stanoviť optimálnu stratégiu zberu silážnej kukurice a vyrobiť aj vo veľkovýrobných podmienkach optimálne množstvo kukuričnej siláže s čo najvyššou koncentráciou energie.
Zvýšenie reálnej energetickej hodnoty sušiny kukuričnej siláže len o 0,10 MJ NEL/kg (tabuľka č. 2) predstavuje prínos viac ako 100€/ha a náklady na rozbory vzoriek predstavujú len 1,5-3,0%. Využitie monitoringu silážnej zrelosti predstavuje relatívne veľmi malú námahu a náklady v porovnaní s výsledným efektom sú zanedbateľné. Čo najpresnejšie poznanie riadených procesov umožňuje skutočne riadiť a vytvárať prostredie pre efektívnosť!
Fermentačný proces
Vyrobiť dostatok vysoko stráviteľných živín je len prvým úsekom na zložitej ceste za konečným víťazstvom. Čo najefektívnejšie zvládnutie silážnej fermentácie, dosiahnutie vysokej miery chutnosti a zamedzenie aeróbneho narušenia siláže v čase jej odberu a skŕmovania, to sú hlavné ciele v oblasti silážovania kukurice. Úvahy nad používaním kyselinových prípravkov vzhľadom k tomu, že kukurica je ľahko silážovateľnou plodinou nemajú žiadne opodstatnenie. Účinná fermentácia zameraná správnym a cieľavedomým smerom je však veľmi dôležitá. Aeróbna stabilita kukuričnej siláže je nevyhnutným cieľom na to, aby sme zamedzili nielen strate živín, ale aj znechutňovaniu siláže metabolitmi tohto procesu. Stúpajúca resp. vysoká teplota v siláži predstavuje reálne a vysoké riziko (obrázok č. 2). Ak sa nepodarí naplniť tento cieľ, dochádza k významnému znižovaniu príjmu sušiny, k povzbudzovaniu kráv k selektívnemu vyžieraniu a taktiež aj k významnému zvýšeniu zdravotnej záťaže.
Zahrievanie kukuričnej siláže na odberovej ploche je predovšetkým výsledkom pomeru a množstva vytvorených fermentačných kyselín počas silážnej fermentácie. Spontánnou fermentáciou epifytickou mikroflórou sa dosahuje vyšší obsah kyseliny mliečnej a nižší obsah kyseliny octovej. Významným antagonistom a inhibítorom pôsobenia kvasiniek v silážach je kyselina octová, a preto zohráva kľúčovú úlohu v konzervačnom procese. Z tohto pohľadu je potrebné doceniť jej tvorbu a jej úlohu zvlášť u kukuričnej siláže, v ktorej neštrukturálne sacharidy (škrob) predstavujú veľmi kvalitné živné médiu pre nežiadúcu mikroflóru. Kyselina octová nemá resp. nesmie byť produkovaná pôdnymi enterobaktériami resp. baktériami octového kvasenia, ktoré túto kyselinu tvoria zo skvasiteľných cukrov, avšak s výraznými stratami energie, ktorá je prevedená na tepelnú energiu. Následkom takýchto procesov je aj výrazná proteolýza (narušenie bielkovín), čím sa dietetická a chuťová hodnota siláže ešte viac znižuje. Koncentrácia kyseliny octovej na úrovni okolo 1% v pôvodnej hmote siláže (graf č. 2) je východiskom pre zvýšenie aeróbnej stability kukuričnej siláže (Danner a i., 2003). Tento efekt je výraznejší, ak sa v prvej fáze fermentácie čo najrýchlešie vytvorí dostatočná koncentrácia kyseliny mliečnej. Následná produkcia kyseliny octovej z kyseliny mliečnej fermentáciou heterofermentatívnych baktérií mliečneho kvasenia v prostredí s nižšou hodnotou pH umožňuje, aby väčší podiel kyseliny octovej bol v nedisociovanej forme, ktorá je veľmi účinná proti kvasinkám. Tento efekt nie je možné dosiahnuť bez cieleného usmernenia fermentačného procesu a už v žiadnom prípade nie tým, že použijeme inokulant zložený výhradne z homofermentatívnych baktérií mliečneho kvasenia, čo sa v praxi pomerne často stáva (obrázok č.2). Trvalo a dostatočne nízka hodnota pH aktivuje celý systém. Usmernená fermentácia kukuričnej siláže kombináciou homo- a heterofermentatívnych baktérií mliečneho kvasenia v praxi prináša stabilné a žiadúce výsledky (tabuľka č.2).
Stabilita odberovej plochy siláže, podobne ako stabilita zaváranej zeleniny v potravinárstve sa zvyšuje primeranou koncentráciou kyseliny octovej. Hodnota pH siláže 3,9 a menej je aj silným nástrojom proti plesniam (tabuľka č.3).
Chutnosť a zdravotná nezávadnosť kukuričnej siláže sú základným východikom pre úspešnú a efektívnu produkciu mlieka.
MVDr. Tomáš MITRÍK, SCHAUMANN Slovensko spol. s r.o.
Přejít zpět na seznam čísel.