Výživa dojníc a efektívna výroba mlieka

Súčasná zložitá ekonomická situácia agrosektoru vyžaduje ešte väčšiu koncentráciu na základné okruhy a vzťahy ovplyvňujúce efektívnosť chovu dojníc: krmivá príprava krmív živiny zviera produkcia. Ďalej na krmivá, prípravu krmív na vlastné krmenie, príjem krmív dojnicami a vplyv a pôsobenie krmív v tráviacom trakte, zvlášť v predžalúdkoch - bachore. Pre čo najlepšie pochopenie mnohých detailov, ktoré kľúčovo podmieňujú efektívnosť výroby mlieka považujeme za veľmi dôležité prejsť prehľadne, ale dostatočne jasne aj morfologickú stavbu ústnej dutiny, či predžalúdkov dobytka s popisom ich funkčných vlastností a vzťahov. Považujeme to za potrebné na to, aby bolo možné zvýrazniť, čo v dnes používaných technológiach kŕmenia hovädzieho dobytka a hlavne vysoko produkčných dojníc, môže byť alebo aj je v rozpore s prirodzenými princípmi príjmu a spracovania potravy prežúvavcami. Šľachtením dobytka sa zmenili mnohé jeho vlastnosti, ale príjem a spracovanie potravy ostali prakticky úplne bez zmien. V snahe dosiahnúť čo najvyššiu efektívnosť v podmienkach silného tlaku a stresu neraz dochádza k podceneniu, či nezohľadneniu základných princípov výživy a kŕmenia dobytka. Od tohto bodu sa potom odvíjajú problémy a nájsť ich skutočné riešenie nie je možné bez dostatočného poznania a rešpektovania východísk jednotlivých princípov.

KRMIVÁ

Efektívnosť výroby mlieka je závislá na prvom mieste od dostatku vlastných objemových krmív (optimálnou je absolútna nezávislosť) vo vhodnej štruktúre. Stabilizujúcim faktorom je taktiež, podľa možností, čo najväčšia nezávislosť aj v jadrových krmivách. Nákup jadrových krmív a v horšom prípade aj objemových krmív je nielen obchodnou záležitosťou, ale na prvom mieste záležitosťou výživárskou. Tak ako výroba dostatku kvalitných objemových krmív má a musí byť postavená na reálnych potrebách vlastného chovu, tak aj nákupy majú a mali by byť vybilancované pre dlhšie obdobie nielen po stránke nákladovosti, ale aj po stránke živinových bilancií. Často už pri nákupe jadrových, či objemových krmív býva nedocenený, či podceňovaný náklad na jednotku živín. Podobne, to isté, ale ešte v omnoho vyššej miere platí aj o špecifických doplnkoch a vitamínovo-minerálnych doplnkoch. Cena sama osebe je len časťou systému a vôbec nevyjadruje mieru efektívnosti. „Nevydarené“ nákupy a hlavne ich následky sú niekedy dlhodobo skryté a často nie sú ľahko postrehnuteľné. Niekedy sú však jednoducho a veľmi jasne viditeľné (obr. 3), „len“ musíme vedieť, čo si všímať a čo s čím súvisí. Už pri výrobe, ale aj pri nákupe krmív musíme sledovať náväznosť krmív na ďalšie okruhy, ktoré ďalej nasledujú v reťazci (schéma 1).

scema

PRÍPRAVA KRMÍV

Úspešné a efektívne zvládnutie prípravy krmív je v praxi nie zriedkavo absolútne podceňované. Manažéri v presvedčení, že zvládli čo najoptimálnejšie výrobu a nákup krmív, prehliadajú na prvý pohľad „detaily“, ktoré sú však rozhodujúce vo vytváraní predpokladov pre efektívnu produkciu. Tento okruh zahrňuje v sebe nasledujúce základné kroky:

  • nakladanie komponentov (poradie),
  • počet komponentov,
  • mechanické spracovanie krmív (jednotlivo aj spoločne),
  • kvalita miešania,
  • štruktúra (namiešaného) krmiva,
  • frekvencia kŕmenia,
  • rovnomerné a homogénne vyprázdňovanie voza na žľab.

Každý z týchto krokov sám osebe, ale aj v prepojení s ostanými podmieňuje výslednú kvalitu a produkčnú účinnosť skŕmovanej dávky.

Riadiť prípravu krmív znamená na prvom mieste detailne ju poznať od začiatku až do konca. V praxi musíme počítať a pracovať najmenej s tromi druhmi kŕmnych dávok pre konkrétnu skupinu:

  • kŕmna dávka napočítaná a vytlačená na papieri resp. zadaná do riadiacej jednotky kŕmneho voza,
  • kŕmna dávka predložená dojniciam, ktorá je pre nich často „tvrdou realitou“ a má rozdielne zloženie v porovnaní s napočítanou,
  • kŕmna dávka skutočne prijatá dojnicou (dojnicami?), teda množstvo jednotlivých krmív a živín v konkrétnej štruktúre a to nielen v množstevnej, ale aj fyzikálnej.

Príprava krmiva je teda veľmi dôležitým momentom, ktorý rozhoduje o efektívnosti chovu viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Pritom dodržanie koncentrácie NL, NDV a škrobu, či stráviteľnosti NDV ešte nevyjadruje vôbec nič o tom, v akom množstve, forme a pomere jednotlivé dojnice prijímali jednotlivé živiny. Vysoká koncentrácia NDV, nižšia alebo nízka koncentrácia dusíkatých látok a priemerná až vyššia koncentrácia škrobu v kŕmnych dávkach dojníc predstavujú základňu a východisko pre produkčné a zdravotné problémy dojníc. )

ŽIVINY

Absolútne množstvá jednotlivých kľúčových, ale aj ostatných, naoko vedľajších živín, ich vzájomné pomery, ale aj forma a frekvencia, v akých sú predkladané zvieratám, to sú kľúčové východiská pre efektívnu produkciu mlieka. Každá zo základných živín má svoju dôležitosť a ľahko môže byť limitujúcim prvkom úspešnosti celého systému. Reakcia organizmu dojnice na prípadné nepomery, nedostatky, či prebytky živín zvyčajne nie je okamžitá. Čo je ešte závažnejšie, nemusí byť ani dostatočne manifestná, takže môže ľahko uniknúť pozornosti. Pri vzniku zreteľných problémov (obr. 3) je pre dnešnú dobu charakteristická snaha, čo najjednoduchšie a najskôr problém zvládnuť. Zvyčajne sa nevenuje dostatok pozornosti serióznej analýze stavu, ale do výživy sa rýchlo nasadzujú rôzne „špeciality“, pričom nie zriedkavo, veľmi nekoncepčne. Siaha sa po zložitých a náročných vyšetreniach, a pritom kľúčové jadro problému býva práve v príprave krmív a v reálnom živinovom a fyzikálnom zložení krmiva. Mnohí manažéri dokážu zabezpečiť dostatok financií na veľmi rýchlu obnovu kŕmnej techniky, pričom sa spoliehajú na to, že tento faktor povedie k úspechu. Vysokovýkonná technika, avšak nesprávne používaná (často nevedome!), mnohokrát spôsobuje viac problémov ako sa vyskytovalo pred jej nasadením. Omnoho zložitejšie a ťažšie je však zasahovať do prípravy krmív, kde znalosť či neznalosť, ochota či neochota a ďalšie vlastnosti výkonného pracovníka absolútne limitujú finálny úspech celého chovu. Bez technologickej disciplíny v tejto oblasti nie je možné napredovať a dojnice na nedostatky a chyby nemôžu nereagovať!

obr

ZVIERA

Medzi okruhmi krmivá ? príprava krmív ? živiny ? zviera a ich vzájomnou vyváženosťou a prepojenosťou sa nachádza cesta k úspechu. Jedným z najjednoduchších, ale súčasne najúčinnejších krokov pri výskyte akýchkoľvek problémov je odber a rozbor priemernej vzorky namiešaného krmiva so zameraním nielen na živinové, ale aj na štrukturálne a ďalšie doplnkové parametre. Pri výskyte neprimeraných odchyliek od napočítanej kŕmnej dávky, je potrebné určiť a analyzovať aj kľúčové komponenty kŕmnej dávky. Ďalším relatívne jednoduchým a taktiež rýchlym a účinným nástrojom je kompetentné zhodnotenie stáda a jeho prejavov priamo v chove. Toto hodnotenie musí stáť na dostatočnom stupni poznania a skúseností. Je niekedy veľmi zvláštne, ako ťažko sa v bežnom živote verí jednoduchým signálom, ktoré nám zvieratá vysielajú nielen cez produkciu, reprodukciu a zdravie, ale aj niektorými ďalšími signálmi, ktoré prichádzajú často skôr ako negatívne dopady na zdraví, reprukcii a produkcii. Odborné poradenstvo postavené na základni seriózneho štúdia, znalostí, ale aj praktických skúseností je v našich podmienkach ešte nedocenené. V snahe mať čo najskôr k dispozícii jednoduché riešenie sa nie zriedkavo pristupuje k odbornému poradenstvu ako k faktoru „komplikujúcemu“ život a vytvárajúcemu ďalšie problémy. Avšak nevyriešený problém čaká vždy na svoje riešenie. A dokáže „trpezlivo“ čakať… a dokiaľ ho pevne neuchopíme, dovtedy bude videteľnejšie, či skryto produkovať straty!

PRODUKCIA

Pri všeobecnom pohľade na tento okruh vystupuje najčastešie do popredia produkcia mlieka a prípadne aj obsah kľúčových zložiek a vlastností, ktoré priamo podmieňujú nákupnú jeho cenu. Neprimerané chudnutie, či a stane druhej tučnenie zvierat, podobne ako frekvencia a nákladovosť liečby, či straty spôsobované chronickým priebehom onemocnení tráviaceho traktu, ale aj pohybového aparátu a ďalších orgánových systémov, toto sú „tichí zabijáci“ efektívnej produkcie mlieka.

Krmivá a ich príprava pred vlastným kŕmením predstavujú na prvý pohľad jednoduchý systém, ktorý vzbudzuje zdanie, že mu nemusíme venovať žiadnu veľkú pozornosť. A tak v zhone dní a pod tlakom každodenne sa opakujúcich udalostí často zabúdame na morfologické a fyziologické východiská dojnice, ktoré podmieňujú a limitujú príjem krmiva. V evolučnom procese sa u predchodcov hovädzieho dobytka postupne vyvíjal spôsob príjmu krmiva, ktorý nazývame pasenie tzn. spontánny príjem pomerne dlhých častí zelených rastlín. Tento proces postupoval súčasne s vývojom a rozvojom predžalúdkov, v ktorých mikrobiálna populácia rozkladá živiny uložené v nestráviteľnej forme pre monogastrické zvieratá na metabolity a vlastné mikrobiálne telá, z ktorých už dokáže prežúvavec – dobytok efektívne využiť vo svojom vlastnom metabolizme hlavne energiu a bielkoviny. Pasenie a príjem krmiva sa teda organicky vyvíjali so systémom trávenia živín tak, aby vznikla ich maximálna vzájomná nadväznosť a efektívna súčinnosť. Hovädzí dobytok, ktorý vznikol v dávnoveku zdomácnením divých zvierat bol chovaný hlavne pastevným spôsobom. Postupom času a chovom dobytka aj v oblastiach z dlhým či dlhším obdobím zimy, kedy nebolo možné zvieratá pásť, začalo sa v kŕmení dojníc využívať konzervované objemové krmivo ? seno z celých rastlín, hlavne z tráv. Ústna dutina a príjem krmív

graf

Pysk a celá ústna dutina sú u dojnice prispôsobené primárne pre príjem potravy pasením. Vonkajšie časti nie sú veľmi pohyblivé, ale umožňujú dobrý prístup k rastúcej potrave (napríklad k tráve). Dlhý, veľmi citlivý a ohybný jazyk umožňuje dojnici optimálne prisunúť sústo relatívne dlhej potravy (napr. zelenej trávy) do otvoreného pysku, uchopiť ho pritlačením zubami (rezákmi) spodnej čeľuste k bezzubému ďasnu hornej čeľuste a dynamickým pohybom celej hlavy odtrhnúť resp. oddeliť ho z väčšej kopy. Jazyk prisúva sústo hĺbšie do ústnej dutiny k zubom (črenovým a stoličkám), ktoré vykonávajú prvotné rozrušenie potravy. Tieto zuby (obr. 1) predstavujú masívny a výkonný drviaci aparát, ktorý delí väčšie časti krmiva na menšie a súčasne ich drví, čím sa výrazne zväčšuje dostupnosť bunkových stien a otvára sa tak brána pre masívny prístup mikroorganizmov v predžalúdkoch k živinám. Tento proces predtsavuje primárne žutie potravy. Protismerne zvrásnené podnebie, ale aj papily (bradavičnaté výrastky) na vnútorných stenách ústnej obrdutiny a na povrchu jazyka, ale aj tvar jazyka napomáhajú udržiavať potravu v ústnej dutine a zabraňujú jej spätnému vypadávaniu počas žutia. Prijímané častice krmiva dlhé až niekoľko desiatok centimetrov sú váčšinou rozhryzené na kratšie častice, sú preslinené a vlhké mäkké sústo je prehltávané cez hltan, pažerák až do predžalúdkov. V princípe hovädzí dobytok žerie dosť hltavo a potravu počas jej príjmu len čiastočne rozhryzie. Preto je náchylný veľmi ľahko prijať spolu s potravou aj cudzie predmety, hlavne kúsky tenkého železa (drôty a pod.), ktoré sú veľkým životným nebezpečenstvom. Tento hltavý spôsob príjmu potravy má svoj základ v potrebe dávnych predkov dobytka. Vzhľadom k postaveniu očí na hlave, počas pasenia nemá dobytok dostatočne dobrý prehľad o situácii okolo seba. V tomto časovom úseku mu hrozilo najväčšie riziko zo strany predátorov, a preto sa snažil rýchle prijať potravu. Následné a opätovné prežúvanie potravy sa už dialo v relatívne bezpečnejšej polohe s dostatočným rozhľadom, prípadne aj bezpečnejšom prostredí (húštiny, les).

 

Krehkosť objemového krmiva

Pri voľnom pasení alebo pri voľnom výbere krmiva dojnice uprednostňujú častí krmív resp. krmivá s krehkejšou štruktúrou, ktoré im umožňujú ľahšie a rýchlejšie rozhryzenie už počas ich príjm. Tvrdšie, vláknitejšie a súčasne aj suchšie krmivá sú 45 menej priateľné, ba až neprijateľné, pretožeich častice sú ostré a dráždivé a väčšinou aj málo chutné. Jednou z výnimiek je napríklad skaramelizovaná siláž, v ktorej sa vytvárajú pre dojnicu chuťovo atraktívne látky a napriek zvýšenej koncentrácii vlákniny a veľmi nízkej výživnej hodnote, dojnice ju často s chuťou konzumujú. Avšak bežne je logickou odpoveďou dojnice na neatraktívne krmivo zníženie jeho príjmu, čo predstavuje kľúčový a zásadný problém. Krehkosť objemového krmiva predstavuje v súčasnosti realatívne nový prvok v hodnotení krmív. Prvé práce zaoberajúce sa touto problematikou vznikali už pred zhruba štyridsiatimi rokmi a v dnešnej dobe sa už pracuje Výška príjmu sušiny kukurice dojnicami na metodikách schopných čo najpresnejšie je z 50% podmienená stráviteľnosťou NDV stanoviť tento parameter. Krehkosť súvisí so a z 50% mechanickou krehkosťou tkanív stráviteľnosťou bunkových stien rastlinných (Y. Barriere, 2007 – schéma 2), čo koreluje aj tkanív. Čím sú krmivá vývojovo a vegetačne s poznatkami Cotanch a kol. (2007). Súčasné staršie, tým viac a intenzívnejšie sú vo vláknine progresívne ciele v šľachtení kukuríc a tráv, či vytvorené väzby hemicelulózy s lignínom a aj už z hľadiska výživy dobytka, ale aj z hľadiska podiel lignínu stúpa. Koncept krehkosti objevýroby bioenergie, zameriavajú sa jednoznamového krmiva (Cotanch, 2009) sa snaží vyčne na tieto dôležité vlastnosti. jadriť rozdiely medzi príjmom sušiny a fyzikálPočas primárneho žutia sa vylučujú zo slinnou účinnosťou rôznych druhov objemových ných žliaz sliny, ktoré okrem úlohy zvlhčekrmív, ktoré nie sú vysvetliteľné napríklad na nia sústa krmiva majú veľmi dôležitú úlohu základe fyzikálne efektívnej neutrálne detergentnej vlákniny (NDV): pri rovnakej veľkosti častíc má ovsená slama v porovnaní s lucernovým senom približne dvojnásobne stimulujúcejší vplyv na prežúvanie (Mertens, 1997). Krehkosť krmiva má napríklad úzky vzťah so stráviteľnosťou NDV (graf 1), ale aj s koncentráciou acidodetergentnej vlákniny – ADV (graf 2). Acidodtergentná vláknina (celulóza a lignín) svojimi fyzikálnymi vlastnosťami dáva objemovému krmivu charakter tvrdosti a negatívne ovplyvňuje aj strávitenosť NDV ako celku (Cotanch, 2007).

V celej rastline kukurice stráviteľnosť NDV a mechanická krehkosť tkanív vzájomne súvisia a sú podmienené (Y. Barriére – osobné, 2009):

  • obsahom lignínu,
  • zložením lignínu (pomer medzi typmi lignínu: H, G, S),
  • kys. p-kumárovej,
  • kyselinou ferulovou a jej krížovými vazbami s G-lignínom.

...v bachorovom prostredí (pufrácia, recyklácia atď.). Krehkejšie krmivá tým, že sú rýchlejšie a viac prežuté už primárne, podporujú vyššiu produkciu slín, čo je jednoznačne pozitívne.

Súčasný tlak na efektívnosť výroby mlieka je veľmi intenzívny a nie je možné zvládnuť ho s nízkou produkciou mlieka. Produkčný potenciál vysoko produkčných dojníc v súčasnosti by však nebolo možné využiť v dostatočnej miere, ak by sme používali výhradne len objemové krmivá. Koncentrované krmivá (rôzneho pôvodu) musíme používať pri dosahovaní vysokých cieľov, avšak musíme sa v maximálnej miere snažiť splniť všetky požiadavky, ktoré má dojnica v tejto oblasti. Tieto nové poznatky sú a mali by aj byť motívom pre výrobu čo najkvalitnejších objemových krmív nielen po stránke koncentrácie a pomerov živín, ale aj po stránke ich mechanických vlastností (krehkosť, dĺžka častíc a pod.), aby ich dojnice s chuťou a ochotou boli schopné prijímať v čo najväčších množstvách.

Pysk a ústna dutina dojnice sú primárne anatomicky aj funkčne formované na príjem dlhšieho až dlhého krmiva. Krmenie jemných až suchých a sypkých krmív je pre dojnicu neprirodzené.

…pohľad do bežnej reality praxe

Veľmi výkonné a účinné rezacie a drviace zariadenia, ktoré využívame v miešacích kŕmnych vozoch pri príprave krmív (zvlášť kompletných kŕmnych dávok) spôsobujú mnohokrát veľmi intenzívne rozdrvenie kŕmnej dávky (obr. 3). Skutočný začiatok tohto procesu je už v nastavení dĺžky rezanky počas konzervácie a často býva znásobovaný aj intenzívnym frézovaním dobre utlačených siláží, pričom dochádza k ďalšiemu rozrušovaniu častíc krmiva. Ďalej sa tento efekt ešte znásobuje aj neúmerným predĺžovaním času miešania, čím sa ešte viac rozdrví štruktúra kŕmnej dávky. Deštrukčný účinok neprimeraného mechanického spracovania sa uplatňuje predovšetkým na krehkých častiach krmív, a tak dojnice dostávajú k dispozícii:

  • jemnú fázu z krehkých častí objemových krmív a so sypkých koncentrovaných krmív,
  • hrubú fázu z vláknitých a podstatne menej chutných častí.
schemagraf

Dojnice kŕmené veľmi rozdrvenou dávkou častejšie pri jej žutí dvíhajú hlavu a naťahujú ju do horizontálnej polohy spolu s krkom (obr. 2), aby mohli ľahšie udržať krmivo v ústnej dutine a prehlnúť sústo. Väčšie sústa suchšieho a z hľadiska štruktúry veľmi jemného krmiva sú pre dojnicu úplne neprirodzené. Aj produkcia slín je pri takomto type krmiva podstatne nižšia a ani papily v ústnej dutine nedokážu efektívne udržiavať krmivo v ústnej dutine. V prípade, že sa k takto rozbitej štruktúre krmiva pridruží aj vyššia celková vlhkosť kŕmnej dávky (či už z dôvodu vyššej vlhkosti niektorých komponentov alebo cieľavedomým pridávaním vody), krmivo v žľabe býva neraz silne zhutnené, čo je z hľadiska príjmu pre dojnicu úplne neprirodzené. Rovnomerne rozdrvená celá kŕmna dávka je rovnako nebezpečná ako dávka s vysokým podielom rozdrvených častíc (viac ako 50 % častíc menších ako 8 mm) a súčasne aj s vyšším podielom dlhých častíc (viac ako 10 % nad 19 mm). V jednom aj druhom prípade dojnica prijíma v konečnom dôsledku krmivo s veľmi jemnou štruktúrou a v druhom prípade jej v tom pomáhajú práve dlhé častice. Tieto používa ako „mop“, pomocou ktorého oddeľuje jemné častice od dlhých a jemnú frakciu selektívne vyžiera. Dojnicu chuťovo atraktívne zložky krmiva rada vyhľadáva.

Samozrejme, že dojnica na protest proti chybám, ktoré sme rozobrali, neprestane prijímať krmivo, ale snaží sa zvládnuť situáciu v rámci svojich možností, avšak:

  1. príjem sušiny klesá,
  2. dojnice neprirodzene prijímajú krmivo – selektívne vyžieranie,
  3. objavujú sa zmeny v obsahu zložiek mlieka,
  4. vyskytujú a stupňujú sa zdravotné problémy.

Selektívne vyžieranie krmiva pozorujeme najčastejšie počas skrmovania namiešaných kompletných kŕmnych dávok. Je to zvyčajne najčastejší viditeľný príznak a negatívny dopad nedostatočne zvládnutej prípravy krmív. Na jednej strane dojnica pri tomto spôsobe príjmu krmiva využíva svoje morfologické danosti pre príjem krmiva a na druhej strane zase naše nedostatky v príprave kŕmnej dávky. Dlhé časti krmiva v zhlukoch slúžia dojnici ako „mop“, ktorý mulcom posúva a natriasa, čím sa jemné častice (zvlášť suchšie a súčasne aj ťažšie) separujú smerom dole na plochu žľabu, či kŕmneho stola. Jemným a šikovným jazykom zhrňuje a líže drobné vytrasené častice krmiva a prehĺta ich. Najzreteľnejším príznakom je väčší alebo menší výskyt vyžratých „zrkadiel“ na kŕmnom stole, či v žľabe, ktoré sú ohraničené mohutnejšími či útlejšími valmi vláknitého krmiva. Sú to zvyčajne najdlhšie častice pôvodnej kŕmnej dávky, ktoré sú pre dojnicu aj najmenej atraktívnou a chutnou časťou dávky. Takýto spôsob príjmu krmiva na prvý pohľad nepredstavuje nič nebezpečné, avšak skutočnosť, že toto nie je prirodzený spôsob príjmu krmiva temer nikdy neostáva bez následkov. Nedostatočné využitie potenciálu pre príjem sušiny už samo osebe predstavuje straty a súčasne sa negatívne prejavuje vo využívaní produkčného mliekového potenciálu dojníc. Menej viditeľné, či neviditeľné súvislosti (bachorové prostredie) majú v konečnom dôsledku priamy vplyv na efektívnosť výroby mlieka. Spracovanie, príprava, predkladanie, dostupnosť a zmeny krmív predstavujú u dojníc hlavne v popôrodnom období, kľúčové stresové faktory (schéma 3), ktoré v konečnom dôsledku rozhodujú nielen o produkcii a zdraví dojnice, ale vôbec o jej existencii a prežití.

Základnými východiskami efektívnej kŕmnej dávky nie je len dostatočná koncentrácia jednotlivých živín v sušine krmiva, prípadne aj ich dietetická nezávadnosť. Prežúvavce sú charakteristické tým, že prvú fázu trávenia veľkej časti prijatých živín zabezpečuje mikroflóra v bachore. Pre jej vysokú výkonnosť sú nevyhnutné a životne dôležité nielen koncentrácia živín a zdravotná nezávadnosť, ale aj ďalšie podmienky a parametre, ktoré zabezpečujú dostatočnú funkčnosť systému príjmu, prežúvania, trávenia a pasáže (rýchlosti postupu) krmiva cez tráviaci trakt.

Počas príjmu krmiva dochádza, v závislosti hlavne na dĺžke jeho častíc ale aj na obsahu sušiny k jeho rozhrýzaniu na menšie časti – primárne žutie. Vytvorené sústo, dostatočne zmiešané so slinami je prehĺtnuté a postupuje cez pažerák do predžalúdkov. Skŕmovanie masívne rozdrveného alebo porezaného krmiva výrazne znižuje primárne žutie a takéto krmivo dojnica prakticky priamo a s minimálnym žutím prehltáva. Nedostatočné primárne žutie máva bežne za následok zníženie produkcie takého objemu slín, ktorý by bol schopný priniesť do predžalúdkov až 250 gramov pufrov za deň (hlavne vo forme NaHCO3 = sóda bikarbóna). Toto množstvo pufrov na jednej strane strácame a na strane druhej ho vo forme nakúpených pufrov primiešavame do kŕmnej dávky, čo predstavuje náklad 5 – 10 centov/ kŕmny deň! Aj na tomto jednoduchom príklade je zreteľné, že zanedbanie resp. nevyužívanie prirodzených mechanizmov je nákladné.

Správanie, funkčnosť a účinnosť krmiva v ďalších úsekoch tráviaceho traktu z hľadiska fyzikálnych vlastností podmieňujú nasledujúce faktory:

  • veľkosť častíc krmiva,
  • funkčná špecifická hmotnosť častíc krmiva,
  • nasávacia (hydratačná) schopnosť častíc krmiva,
  • koncentrácia rozpustných zložiek.
obr

Veľkosť častíc krmiva

Posúdenie krmiva z hľadiska veľkosti jeho častíc je charakterizované hmotnostnými podielmi jednotlivých veľkostných frakcií krmiva. Počas výroby krmív a tiež počas prípravy kŕmnej dávky ju ovplyvňuje:

  • rezanie
    • dĺžka rezu,
    • technika rezu,
  • mechanické spracovanie
    • konzervovanej hmoty počas jej zberu,
    • krmív počas prípravy kŕmnej dávky.

Tvar a forma reznej plochy vytvára lepšie alebo horšie podmienky pre prístup mikroorganizmov k bunkovým stenám. Hladký rez ostrými nožmi vytvára menšiu „otvorenú“ plochu ako rez napríklad rotačnými kosačkami. Pri nich dochádza k roztrhnutiu resp. rozdrveniu kontaktnej časti rastliny a rezná plocha je rozvláknená. Samozrejme, že pri tomto spôsobe dochádza aj k vyšším stratám bunkových štiav, ktoré sú cenné a veľmi bohaté na rozpustné živiny. Tieto mechanické úkony a operácie sa uplatnia skôr, výraznejšie ale tiež aj účinnejšie najmä na krehkých častiach objemových krmív (listy, mladšie resp. mladé výhonky), ktoré sú z hľadiska príjmu pre zvieratá atrakatívnejšie. Pri veľmi intenzívnom mechanickom spracovaní dochádza k výraznej separácii drobných krehkých a chutnejích častíc od hrubších tvrdších a niekedy až pichľavých častíc, ktoré sú dojnicami prijímané s nechuťou a obmedzenom množstve. Tieto dve frakcie krmív sa charakteristicky správajú a prejavujú aj v bachorovom prostredí.

Veľkosť častíc krmiva je teda veľmi významne ovplyvňovaná viacerými faktormi, ktoré sú vo výrobnej praxi neraz prehliadané, prípadne je nedocenený ich vplyv a dopad. Na jednej strane je veľkosť častíc krmiva najľahšie viditeľný parameter na krmive či kŕmnej dávke. Avšak na strane druhej, zrakom tento parameter nie je možné dostatočne presne odhadnúť alebo zhodnotiť a posúdiť.

obr

Zhruba pred tridsiatimi rokmi sa začali dostávať do popredia záujmu, nielen výskumných pracovníkov ale aj mnohých chovateľov, parametre fyzikálnej štrukturálnosti krmív a kŕmnych dávok. Začalo sa s omnoho dôslednejším skúmaním a sledovaním týchto parametrov v porovnaní s minulosťou. Z veľkej časti to súviselo s rozvojom techniky a s nástupom čoraz účinnejšej mechanizácie vo výrobe krmív a v chove dobytka. Veľmi významným dielom prispel aj rozvoj a podstatne širšie využívanie procesu silážovania na konzerváciu objemových krmív, pri ktorom je krmivo mechanicky oveľa viac namáhané a spracované ako pri výrobe sena. Využívanie sena sadostalo na ústup, pretože je náročné na dlhší časový interval s vhodným počasím, na vyšší počet pracovných operácií a jeho výroba je nákladnejšia z hľadiska nákladov na jednotku živín. Logickým následkom týchto zmien boli aj viac alebo menej intenzívne zmeny v štrukturálnosti kŕmnych dávok.

obr

Na základe týchto podnetov vzniklo viacero zariadení a systémov na hodnotenie štrukturálnosti krmív a kŕmnych dávok (napríklad: ASAE S424 s piatimi sitami, Z-BOX separátor a ďalšie). V roku 1996 bola na Pennsylvánskej univerzite prezentovaná a uvedená do praxe metóda odvodená od separátoru ASAE S424, pri ktorej sa začali používať dve sitá a podložka pod nimi (PEN STATE separátor – Lammers a kol., 1996). Po vyhodnotení mnohých skúseností z pomerne širokého uplatnenia a využitia v praxi bola táto metóda inovovaná v roku 2002 (Heinrichs a Kononoff ). Bolo pridané tretie sito s otvormi 1,2 mm a prepracovaný systém interpretácie výsledkov (tab. 1).

obr
obr

Princípom metódy je osievanie krmiva na troch sitách s priemermi otvorov 19 mm, 8 mm a 1,2 mm (obr. 6) s nasledujúcim postupom: pohyb po dráhe 15 – 17 cm s frekvenciou okolo 60 Hz t.j. 1,2 pohybu za sekundu 5 krát z každej strany a s opakovaním dvakrát dookola tzn. celkovo 40 osievacích pohybov.

schema

Štrukturálnosť krmiva resp. kŕmnej dávky je potom vyjadrená hmotnostným zostatkom krmiva na jednotlivých sitách a prepadom pod posledným sitom na podložke (obr. 7). Dnes je použitie PEN STATE separátoru jedným zo svetovo najrozšírenejších spôsobov ako hodnotiť vhodnosť fyzikálnej štruktúry objemových krmív a miešaných kŕmnych dávok v laboratóriách, ale aj priamo vo výrobnej praxi. Súčasne je však tento systém podrobovaný aj hĺbkovej analýze a je základňou pre vývoj nových systémov hodnotenia fyzikálnej štruktúry krmív (informácie o nových poznatkoch v ďalších pokračovaniach). Zvyšky krmív po osievaní na jednotlivých sitách separátoru sa odvážia a sú hodnotené podľa doporučení uvedených v tab. 1.

Vyššie než doporučené zostatky častíc krmív na site 19 mm sú nebezpečné, pretože umožňujú a uľahčujú dojniciam triediť a selektívne vyžierať kŕmnu dávku. Celkový podiel skutočne prijatej vlákniny (NDV) z kŕmnej dávky klesá a naopak, podiel prijímaných nevláknitých sacharidov (zvlášť škrobu) významne stúpa. Nadbytok nevláknitých sacharidov a súčasný nedostatok štrukturálnej vlákniny pre tvorbu a udržiavanie plávajúceho matraca v bachore takto spolu vytvárajú podmienky pre vznik a rozvoj bachorovej acidózy. Ako vplýva zmena podielu dlhých častíc krmiva (nad 19 mm) v rovnakej kŕmnej dávke zloženej z rovnakých komponentov a s rovnakou koncentráciou živín (tabuľka a graf 3)? Podiel krmiva pod sitom s otvormi 8 mm bol vždy na úrovni menej ako 50 %. Zvýšenie podielu dlhých častíc zo 7 % (ďalej „krátka“ kŕmna dávka) na 16 % (ďalej „dlhá“ kŕmna dávka) má za následok rýchlejší nárast podielu (zostatku) dlhých častíc a rýchlejší pokles podielu krátkych častíc krmiva v nedožerkoch „dlhej“ kŕmnej dávky dochádza k selektívnemu vyžieraniu dojnice vyžierajú krátke častice a nechávajú dlhšie častice krmív. V „krátkej“ kŕmnej dávke bola v priebehu celých 24 hodín zachovaná vyrovnaná proporcionalita medzi dlhšími a kratšími frakciami krmív a bol vytváraný predpoklad pre rovnomerný príjem kŕmnej dávky.

tabtabtab

Klesajúca dĺžka rezu krmív, vyšší stupeň vegetačnej zrelosti a vyššia úroveň výživy pri vyššej produkcii (násobok záchovnej dávky) zásadne ovplyvňujú rýchlosť pasáže krmiva cez tráviaci trakt. Vyššia rýchlosť pasáže má negatívny vplyv na trávenie a efektívne využitie živín hlavne z vlákniny (tab. 2), pretože mikroorganizmy nemajú dosť času na fermentáciu krmiva (podrobnejšie v časti o predžalúdkoch). Rýchlosť pasáže 6 % za 1 hodinu znamená, že krmivo prejde cez tráviaci trakt za 16 – 17 hodín, čo je nedostačujúce pre rozvoj a pôsobenie bachorovej mikroflóry. V prípade ak sušina kukuričnej siláže v kŕmnej dávke tvorí 10 a viac kg, je veľmi dôležité na rezačkách pri silážovaní nastaviť teoretickú dĺžku rezu na 19 mm a v plnej miere využívať miagacie válce. Správnosť tohto pravidla a snahu o čo najväčšie zachovanie štrukturálnych vlastností kukuričnej siláže pri veľmi vysokej produkcii mlieka potvrdzuje aj dĺžka rezanky z farmy v Kanade (obr. 5). Podobne tieto princípy platia aj pre vš tky ostatné krmivá a je veľmi dôležité uvedomiť si, ale aj prakticky rešpektovať, že okrem vplyvu iných faktorov, rýchlosť pasáže krmiva stúpa s klesajúcou dĺžkou častíc a so stúpajúcou úrovňou výživy dojníc.

 

graf

 

Aj najkvalitnejšie objemové krmivá podávané v neprimeranej fyzikálnej forme nemôžu zabezpečiť úspech vo výžive vysokoprodukčných dojníc. Dĺžka častíc krmiva nie je jediným kľúčovým parametrom kŕmnej dávky, ale môže sa stať východiskom pre vznik a rozvoj funkčných problémov predžalúdkov so všetkými následnými a súvisiacimi problémami. MVDr. Tomáš MITRÍK, SCHAUMANN Slovensko spol. s r.o. Pokračování tohoto tématu bude následovat v dalších číslech našeho časopisu…

Ing. Jaroslav Mikuška

 

 

Přejít zpět na seznam čísel.